I.

Ale démonov je ťažké prekonať.

(Kálidása, Vikrama a Urváší)

Admirál H., z vôle Syna nebies veliteľ flotily vyslanej za poznaním sveta a dobrými obchodmi, nebol z tých, čo bezdôvodne prepadajú strachu. Ale to, čo sa dozvedel z rozprávania domorodých predavačov, mu predsa len spôsobilo mrazenie v chrbte.

Videl už mnohé a mnohému aj čelil. Občasné vzbury vlastnej posádky vydesenej nekonečnom znamenali preňho príjemnú hru, v ktorej nachádzal pokoj.

Aj obrazy bohov postretávané na celoživotných cestách mu už pripomínali bizarnú hru. Možno – uvažoval často, je základným krokom k veciam božským ÚDIV. Možno sú nepreberné podoby bohov symbolom nesmiernosti, kľúčom k pochopeniu zmyslu. Niečí Boh je inde nebohom, stačí len zmeniť krajinu a nikto ho už nepozná.

Pred vnútorným zrakom starého admirála pochodovali obrazy bohov: na ľudskej postave sa často striedali rozličné hlavy zvieracie, inokedy na rozličných telách zvieracích hlavy ľudské. Niektorí bohovia mali dokonca viacero párov rúk, iní zase krídla.

No v miestach, na ktoré zablúdil s flotilou teraz, ďaleko za krajinami indickými, začínal byť svet čudný čoraz viac – boh tohoto kraja bol bohom abstraktným, dokonca aj jeho zobrazenia boli zakázané. Starému admirálovi sa zdalo dosť čudným, že bohom má byť nejaká nedefinovateľná prázdnota.

„Čo ak je takýto spôsob viery znakom začínajúcej neviery?“ pomyslel si admirál. „Čo ak za touto krajinou začína podsvetie?“

Toto podozrenie prinútilo starého admirála konať.

Zásobovacie člny vyrazili ráno k pobrežiu rovnako ako niekoľko dní predtým, no tentoraz bol na palube aj sám admirálov zástupca.

Aj jeho správy boli ešte desivejšie – predavači na tržišti tvrdili veci hrôzostrašné a takmer neuveriteľné. Národy žijúce smerom na západ sa neklaňali ani len abstraktnému bohu, lež akémusi čudnému mučiacemu nástroju. Sú to národy divoké ako voz, čo sa odtrhol a rúti sa dolu svahom. Ich kňazi sú vraj príliš asketickí a rytieri priveľmi krutí. Nepoznajú mieru. Aj tieto správy potvrdili admirálovu domnienku.

„Nemôžu sa predsa klaňať mučiacemu nástroju a nebyť pritom démonmi,“ uvažoval admirál. Aj on mal síce verejné mučenie odsúdených zločincov rád, zväčša si ho nenechal ujsť, dokonca ho vzrušovalo aj fyzicky, ale tento fakt považoval skôr za dôkaz, že výkon spravodlivosti je všeobecne blahodarný.

Ale klaňať sa mučiacemu nástroju ako Bohu?

Čo ak svet neukončuje veľký vodopád a ani priepasť, čo ak je koniec sveta miestom omnoho temnejším? Čo ak ide v skutočnostiPokračování příště… iba o koniec VIERY, za ktorým nasleduje čudesná prázdnota a za ňou je už len pokrivený zrkadlový obraz sveta – kráľovstvo zvrátenej viery, robiacej z ľudí démonov bez toho, že by si to uvedomovali?

Pokračování příště…

O autorovi

Vladimír Rastislav Gogár vystudoval filmovu a televiznu dramaturgiu a scenaristiku na Vysokej skole múzickych umeni v Bratislave. Časopisecky publikoval hlavne poviedky v Tvorbe T. Dotykoch. Revue aktualnej kultury, Romboide, Pravde, Slove a v zaniknutych casopisoch Iluzia, Kulturny zivot. Preklady v Fa-arte a Kaligrame. Knizne vydania: Krajina demonov /Hevi 1996 – prémia Literarneho fondu./ Priestor pomsty /Spp 1999/ a Buddhove polia /Spp 2003/ Strucna charakteristika Krajina demonov – zbierka poviedok. Absurdita, dejiny omylu a paradoxných vyustení ludskeho udelu, ktore vyplývajú z klučovych, mytotvornych okamihov ludstva. Historia z casi nazvanej Stara kniha, pozvolna prejde do rovnako absurdej buducnosti v časti nazvanej Proroctva. Priestor pomsty – bibliofilske vydanie 17 textovych miniatur, ktore zachytavaju dejiny, ale aj udel jednotlivca v priestore, ktorý sa msti. Tragicka minulost sa prepletá z dusivou sucasnostou v jedinom priestore z ktoreho akoby vyzarovali dejiny a rozprestreli zivot autora na neskutocny všeobsiahlý časový horizont.

Pokud vás příběh zaujme, můžete si knihu již dnes zakoupit v knihkupectvích na území Slovenské republiky nebo si ji z pohodlí domova objednat přes Internet.

Na Evropském rozhledu jsme se svolením autora publikovali také sedm kapitol z povídky Posledny sneh, které si můžete přečíst zde: (I), (II), (III), (IV), (V,VI), (VII).