V súčasnej neutešenej ekonomickej situácii si mnoho ľudí stále myslí, že to jediné, čo je potrebné na to, aby sme sa mali opäť dobre, je prerozdelenie bohatstva – teda zobrať bohatým a prerozdeliť to medzi chudobných. Avšak drvivá väčšina týchto ľudí si neuvedomuje, že skutočný dôvod recesie (krízy) nie je ani tak stav prerozdelenia bohatstva, ako skôr percento zamestnaných, alebo lepšie povedané nezamestnaných ľudí. Ekonomiky súčasnosti fungujú na báze kúpy a predaja tovarov a služieb. Ako platidlo sa používajú peniaze, ktoré ľudia väčšinou získavajú vo svojich zamestnaniach. Zo svojej výplaty potom platia za tovary a služby, ktoré potrebujú buď už priamo, alebo nepriamo. Tu sa však začína ten skutočný problém.
Kým v minulosti sa väčšina prác vykonávala manuálne, nakoľko technológie neboli ešte tak vyspelé, alebo ešte vôbec nejestvovali, v súčasnosti sa dožívame pravého opaku, keď väčšinu prác za ľudí začínajú preberať stroje. Pre zamestnávateľov začína byť lacnejšie a výhodnejšie kúpiť automatizované linky alebo počítačom riadené roboty, ako zamestnávať stovky robotníkov. Tým pádom sa však títo robotníci stávajú nezamestnanými s veľmi nízkym príjmom, ktorý tvoria väčšinou len sociálne dávky. Tie ledva stačia na vyžitie a sotva si za ne môžu ľudia dovoliť vo veľkom nakupovať. Ako vedľajší efekt zvyšujúcej sa nezamestnanosti sa znižuje kúpna sila obyvateľstva. To následne znižuje príjmy ďalším predajcom, ktorí sú nútení robiť rozpočtové škrty. Väčšinou začnú predávať menej, čo znamená, že potrebujú menej robotníkov. Prepustení robotníci spôsobia ďalší nárast nezamestnaných a celý proces sa opakuje.
Technologická nezamestnanosť
Z tohto príkladu nám vyplýva, že skutočné príčiny „krízy“ nie sú ani tak nejaké nekalé bankárske praktiky, ktoré zarábajú tým, že nanucujú úvery krajinám a potom za to inkasujú obrovské úroky, pretože tieto praktiky tu boli v podstate už od nepamäti, ako skôr zvyšujúca sa technologická vyspelosť civilizácie/krajiny/národa. Čím vyššia je technologická vyspelosť, tým väčšia je nezamestnanosť v dotyčnej krajine. V ekonomickom slovníku sa tomu hovorí aj „technologická nezamestnanosť“ a označuje to stav, keď technika/roboty preberajú, alebo ak chcete „kradnú“ prácu ľuďom a títo ľudia sa následne ocitajú bez práce, bez príjmu a logicky sa teda prepadajú do nižšej príjmovej vrstvy, z čoho vyplýva, že ich životy sa stávajú menej kvalitnými. V globálnom ponímaní, keď sú ľudia hromadne prepúšťaní a ich príjmy a životné úrovne klesajú, sa to ľudovo označuje „(ekonomická) kríza“. V takýchto ťažkých časoch ľudia začínajú rozmýšľať o tom, čo by bolo spraviť pre to, aby sa ich životy vrátili späť na pôvodnú úroveň a mnohí logicky prídu na to, že stačí zobrať bohatým a rozdeliť „chudobným“ a všetko zase bude v poriadku, lebo všetci budú mať peniaze. To, čo si neuvedomujú, je fakt, že priamym dôsledkom ich nižšej životnej úrovne je strata príjmu z práce, teda priamo strata zamestnania a nie nejaký miliardár. Aj keby hneď zobrali peniaze a bohatstvo všetkým super-bohatým a prerozdelili ich medzi ľudí bez toho, aby za tie peniaze vytvorili nové pracovné miesta, tak by bolo len otázkou času, kedy sa tie peniaze minú a riešenie krízy by sa teda len odložilo na neskôr, nehovoriac o tom, že po čase by znovu nastala majetková nerovnosť.
Podstatné teda nie je to, koľko máme na svete miliardárov, ale to, koľko ľudí má stále zamestnanie. Toto percento sa posledné roky neustále znižuje vďaka zvyšujúcej sa technologickej úrovni ľudstva.
Vývoj ľudstva a technické objavy
Historici rozdeľujú vývoj ľudstva na niekoľko etáp, z ktorých je každá špecifická svojimi technologickými objavmi. Medzi tie hlavné patrí „doba kamenná“, kedy ľudia začali opracovávať kameň a používať kamenné nástroje. Tá bola nasledovaná bronzovou a železnou dobou, ktoré korunovala industriálna revolúcia a konštrukcia parného stroja v 17. storočí. Klinec do pomyslenej rakvy zamestnanosti priniesla koncom 60. rokov 20. storočia informačná revolúcia skonštruovaním prvého mikroprocesora – predchodcu personálneho počítača. Ako výkony nových radov procesorov a počítačov rástli, tak na druhej strane klesala zamestnanosť. Spočiatku to samozrejme nebolo príliš badateľné, keďže vývoj počítačov bol prakticky v plienkach, ich cena bola astronomická a využiteľnosť takmer nulová, zvlášť keď si predstavíme, že prvé počítače svojou veľkosťou zaberali aj niekoľko miestností. Ako prví začali s využívaním počítačov armády a vedecké ústavy. Neskôr, ako výkony počítačov rástli a náklady na výrobu začali klesať, sa počítače pomaly začali dostávať medzi ľudí. Spočiatku si ich mohli dovoliť len veľké podniky a ľudia boli stále odkázaní na manuálne práce a výpočty. S vyvinutím tranzistora a integrovaného obvodu však nastal ďalší prelom vo vývoji počítačov. Tieto objavy umožnil minimalizovať počítače do veľkosti, v akej ich v podstate poznáme dnes. Prvé počítače, ktoré začali byť bežne dostupné radovému obyvateľstvu, boli famózne kalkulačky, nakoľko osobné počítače boli cenovo ešte stále nedostupné. Za posledných 20 rokov ale ceny osobných počítačov výrazne klesli a výkon výrazne narástol, čo sa samozrejme výrazne prejavilo v náraste nezamestnanosti.
Veď stačí spomenúť, že niekdajšie účtovné stredisko, kedysi zamestnávajúce tucet žien,
dnes pozostáva z jediného počítača. Úlohu poštára v podstate nahradil email a spojovateľku robí procesor v telekomunikačnej ústredni. Tieto menované práce sú len zlomkom v celom oceáne zamestnaní, ktoré boli buď čiastočne, alebo úplne pohltené počítačmi. Posledné roky ide hlavne o manuálne práce, napríklad zamestnania pri výrobných pásoch, ktoré sú pomaly, ale určite nahrádzané strojmi. Z tohto hľadiska je aj zrejmý dôvod, prečo tieto zamestnania začínajú byť aj extrémne náročné – ľudia sa musia výkonovo vyrovnať počítaču, ktorý ten pás ovláda. Pre niektoré firmy je ešte stále lacnejšie zamestnávať ľudí, iné firmy to kombinujú, kým napr. automobilky síce pomaly, ale určite už prechádzajú na plne automatizované výroby. Takmer každý deň počujeme v správach, že určité množstvo ľudí prišlo o prácu. Dôvod je buď bankrot firmy, alebo nahradenie pracovníkov strojmi. Smer tohto trendu je jasný – plná automatizácia a z toho vyplývajúca takmer 100% nezamestnanosť. Mnoho ľudí si stále myslí, že ich sa to netýka a že tá nimi vykonávaná práca je strojmi nenahraditeľná, ale v skutočnosti sa strašne mýlia, pretože roboty a počítače kradnú aj také práce, ako je napr. práca čašníka. S rastúcou nezamestnanosťou a klesajúcimi príjmami sa spomaľuje spotreba a teda aj chod ekonomiky a pri zachovaní súčasného trendu nám hrozí, že počas pár rokov celá ekonomika zastane a nastane finančný kolaps, keďže ekonomika súčasnosti je monetárna, teda založená na peniazoch. Krízovým riešením môžu byť tzv. verejno prospešné práce (VPP), alebo ich obdoba, kde sa budú zamestnania umelo vytvárať, avšak ani toto neprináša riešenie, len to odďaľuje kolaps.
Nikto predsa nebude zamestnávať ľudí, keď mu to stroje spravia omnoho lacnejšie a lepšie.
Naskýta sa nám teda otázka – kde je teda chyba a čo je potrebné zmeniť?
Chyba je v systéme
Odpoveďou bude, že na vine je samotný ekonomický systém, v ktorom funguje prakticky celá naša ľudská spoločnosť, a potrebné je zmeniť takmer úplne všetko, ale v prvom rade myslenie ľudí. Je nutné pochopiť, že aj keď rozdelíme všetky diamanty zeme spolu so všetkými majetkami miliardárov, nič sa v podstate nezmení a kvality našich životov budú stagnovať naďalej, maximálne tak oddialime celkový zlom a pri troche šťastia to stihneme skôr, ako nastane ropný zlom, v opačnom prípade sa my – ľudia ako živočíšny druh môžeme rovno zapísať do červenej knihy ohrozených druhov. Takže ako ďalej?
Jedno príslovie hovorí: Ak nedokážeš poraziť nepriateľa, staň sa jeho priateľom.
Nuž to isté je potrebné spraviť aj so strojmi. Nemá význam proti nim bojovať, tento nerovný boj ľudia v polohe zamestnancov nemajú absolútnu šancu vyhrať. Takže nám ostáva druhá možnosť – spriateliť sa so strojmi a využiť ich v náš prospech. K tomu je ale potrebné zmeniť ekonomický systém. Peňažný systém už absolútne nevyhovuje súčasnému technickému potenciálu. Stal sa prekážkou. Výrobcovia naschvál vyrábajú nekvalitné výrobky, ktoré sa pokazia hneď po uplynutí záručnej doby, aby mohli ďalej predávať. Mnohé výrobky sú prakticky absolútne nepoužiteľné bez toho, aby čo i len stihli opustiť výrobný pás. Dokážeme vyrobiť omnoho viac, než ktorýkoľvek človek na tejto planéte dokáže spotrebovať za celý svoj život, avšak aj napriek tomu držíme umelo tento systém pri živote. Predstavme si súčasný systém ako pacienta v kóme, ležiaceho v nemocnici a udržiavaného pri živote infúziami. Súčasný systém si nemôže dovoliť vyrábať kvalitné výrobky, pretože kvalita by zastavila predaj a to by systém na sebe vykonal samovraždu.
To znamená, že musíme zmeniť systém prerozdeľovania tovarov a služieb.
Nakoľko sú oboje, vďaka vysokej technologickej schopnosti ľudí, hromadne dostupné, mohli by sme si v podstate dovoliť ich vyrobiť toľko, že by ich cena bola prakticky nulová. Inak povedané, máme dostatočné technické prostriedky na to, aby sme zabezpečili kvalitný život každého jedného človeka na tejto zemi, a to bez toho, aby bol nútený niekde pracovať, alebo si kupovať potrebné veci. Naše skutočné technologické zrkadlo nám hovorí, že sme len malý krôčik od vyvinutia samostatne rozmýšľajúceho stroja – počítača/robota. Dokážete si niekto predstaviť, čo takýto objav spôsobí na trhu s prácou? Nuž inteligentný počítač má v podstate potenciál úplne vygumovať ľudskú prácu. Je to stav, keď by sa stroje samé programovali, samé by sa rozhodovali (to už existuje), samé opravovali atď.
Tento bod skôr či neskôr dosiahneme, avšak otázne je, či budeme na nové skutočnosti pripravení, keď už dnes nedokážeme čeliť „invázii“ robotov. Vysoká nezamestnanosť spôsobí revolúcie, kriminalitu, násilnosti, ba dokonca vojny o zdroje a o ekonomické výhody. Naozaj to chceme? Kvôli čomu to všetko? Len kvôli zastaranému ekonomickému systému?
Predpokladom úspešných riešení je zmena myslenia
Našťastie tu máme alternatívne riešenia, avšak ich implementácia vyžaduje revolúciu ľudskej mysle a ľudského zmýšľania. Ľudia sa musia prestať rozdeľovať na Cigánov, Maďarov, Ukrajincov, komunistov, katolíkov, atď. Namiesto toho by sa mali zjednotiť a spoločne zmeniť/poraziť súčasný systém. Veď ak by väčšina ľudí zeme žiadala napr. mier, tak by sme už neboli svedkami vojen. Jedna z alternatív sa nazýva „zdrojovo orientovaná ekonomika“, alebo „ekonomika založená na zdrojoch“, na rozdiel od súčasnej „monetárnej – peňažnej ekonomiky“. Ide o stav, v ktorom by sa do popredia dostal ľudský život a ekosystém planéty. Všetky tovary bežnej spotreby, ako jedlo a šaty, by boli zadarmo, tie ostatné by boli dostupné „na prenájom“ zadarmo. Ak o tom pochybujete, tak si vyhľadajte vojenské výdavky sveta za posledný rok a zistíte, že za minuté peniaze na vojny, armády a vojenský materiál by sme mohli prerobiť celú zem úplne nanovo! Ak by sme presmerovali vedecký výskum z armád do civilného sektoru, tak by sme dokázali vytvoriť unikátne riešenia, ktoré by kvalitou a efektívnosťou zďaleka prevyšovali aj tie najnáročnejšie potreby ľudí. O nových možnostiach, ktoré by sa nám otvorili, radšej nebudem ani písať, pretože momentálne je podstatná súčasnosť.
Pre tých, ktorí stále označujú takéto zmýšľania za boľševizmus, komunizmus a budú mať chuť poslať niekoho niekam, mám jednu otázku: „Čo budete robiť, keď Vás prepustia z práce, lebo Váš zamestnávateľ skrachuje, alebo Vás nahradí robotom, prípadne Vaša firma skrachuje, pretože nebudete mať komu predávať?“ Odpoveď si môžete potom vydiskutovať s obhajcami súčasného systému.
Technologický progres je nezastaviteľný a pokiaľ sa mu neprispôsobíme, tak sa v lepšom prípade ocitneme späť vo feudálnej spoločnosti, alebo v tom horšom prípade sa pridáme k vyhynutým, neprispôsobivým druhom z histórie našej planéty a teda ľudovo povedané – „pôjdeme navštíviť dinosaurov“.
Užitočné linky:
1. A Robot Stole My Job: Automation in the Recession (Robot mi ukradol prácu: Automatizácia v recesii)
http://singularityhub.com/2010/12/15/a-robot-stole-my-job-automation-in-the-recession/
2. Robotic Labor Taking Over the World? You Bet – Here Are the Details (Robotická práca „dobýva“ svet? Môžete si byť istí – Tu sú detaily)
3. Are Intelligent Machines Poised to Surpass Humans? The Singularity is an Apocalyptic Idea (Sú inteligentné stroje Pripravené prekonať ľudí? Singularita je apokalyptická myšlienka)
Facebook 
Twitter 
E-mail 
http://jakynarodtakovavlada.angelfire.com
Co je skutečnou příčinou krize? http://bit.ly/uh9774 (Slovenksé titulky)
Při stěhování na nový hosting došlo ke ztrátě komentářů, které byly do tohoto článku vepsány v období 27.10.-29.10.2011. Děkujeme za pochopení.
Ta argumentace, že za problém může vyspělá technika mi připadá nesmyslná.
Nahrazování a urychlování lidské práce stroji je zde už od nepaměti. A vždy se našli takoví, co na to nadávali (viz nástup manufaktur typu Baťa vs drobní ševci). Jistě by se zaměstnalo mnohem víc rolníků, pokud by nebyly traktory. A pokud bychom se vrátili k méně efektivnímu hospodářství, bylo by třeba obdělávat skutečně všude a tak by měli všichni práci. Všichni by totiž obdělávali pole. A žili by z ruky do huby, 15 hodin těžké práce na poli denně a umírali by ve čtyřiceti. Díky nechci.
Obracet se k nějaké nutné změně myšlení u všech lidí je nereálné. Komunismus by byl skvělý, pokud by lidé mysleli jako mravenci. Nemyslí a nikdy (v řádu tisíců let) myslet nebudou. Vymýšlet systém, který by fungoval, jen kdyby se lidé změnili je tak hloupost. Není to pak totiž systém pro lidi, ale pro nějaké vymyšlené chiméry.
V rámci nejmenších nutných úprav je třeba imho: rozbít a omezit největší korporace, přísně regulovat spekulace na burzách, nastavit mechanismy, které omezí manipulaci médii (třeba omezení vlastnictví více než x% médií na danném trhu). Zabránit eskalaci nespravedlivých válečných konfliktů tím, že budeme jako lidé jasně proti. Udržení svobod a soukromí jednotlivce tím, že se nenecháme zastrašit hrozbama terorismem a vzít si naše soukromí a budeme podporovat strany, které svobody jednotlivce hájí. Je tu jeden velký problém a to je celá ta bublina s nekrytými penězi a podílem virtuálních peněz a skutečných věcí. To nevím jak řešit. Ale má to určitě nějaké celkem jednoduché, nic moc elegantní řešení, stejně jako ostatní věci co jsem zmínil. Prostě vyřeší se největší potíže a jede se dál.
Helena Heclová nám k tomu na Facebooku napsala (http://www.facebook.com/profile.php?id=1470658451):
„Lidstvo, tedy jeho malá část plus technologie, jistě dovede vyrobit vše potřebné pro celé lidstvo. Nesouhlasím rozhodně s tím, že krizi způsobily technologie a nezaměstnanost – a banky a bohatí miliardáři v tom jsou naprosto nevinně.
Technologie dávají spoustu možností pro vývoj lidí, kteří chtějí s technologiemi pracovat, i těm, kdo chtějí nepracovat a vyvíjet dejme tomu masážní techniky nebo to, co koho baví, třeba zkoumat vesmírné energie, pěstovat bylinky a mrkev a být zároveň zajištěn.
Samozřejmost je, na vině je systém, protože každý systém musí nakonec selhat. Již v základě každého systému je chyba, která jej nakonec položí. To si myslím, že ví už každý. V tomto bodě si myslím, že bychom si měli jako lidstvo uvědomit, že všechny systémy, které byly vynalezeny, již selhaly a nemá smysl žádný další vymýšlet, protože selže zas.
S posledním odstavcem samozřejmě souhlasím, kdo by ne. Hodně se už o tom píše, několik let. V tomto si myslím, že se pisatel „právě vyklubal z vejce“. Na druhou stranu je potřeba to pořád opakovat, dokud to nebudou vědět opravdu všichni. Ale zase už je potřeba nějak zajít dál a už fakt pracovat na tom, nejen hledat, ale NACHÁZET konkrétní způsoby, jak implementovat změnu myšlení třeba mezi Cikány, katolíky, komunisty…
Jak změnit ekonomiku a nesáhnout přitom na banky, miliardáře, koncerny, když oni za to vlastně nemůžou?… Stále čekám na jakýsi další článek v řetězu. Jsou lidé, kteří už na tom pracují, a dělají konkrétní nesystémové kroky, s pomocí technologií, zaměřené právě na zrušení systémů. Jako příklad uvedu akci „vypínáme mobily“…
Vidím u tohoto článku nebezpečí neustálého omílání téhož, jehož výsledkem je beznaděj, že transformovat celek a přesvědčit bankéře, Ukrajince, miliardáře je nemožné… S tím asi nic nenaděláme nikdo.
Já osobně se věnuju ajurvédským terapiím. Jde o přírodní systém podpory zdraví, který ve svém důsledku nabourává obludný medicínský systém. Při práci s konkrétními lidmi vidím, že nikdo nemůže systém změnit, jen drobná každodenní práce jednotlivců s jednotlivci může tu obludnou systémovou stavbu zezdola rozrušit až spadne docela.
Znám mnoho lidí, kteří nemají účet v bance! Nebo lidí, kteří žijí zdravě a nepotřebují lékaře… atd. Z toho článku na mě prostě padla beznaděj, na druhou stranu, asi je stále potřeba takové články psát… a číst a diskutovat. Ale spíše už hledám tisíce konkrétních postupů, jak každý může na tom pracovat… Ale to je prostě jen můj názor. Tak…
Autor textu Ján Sebíň tamtéž reagoval:
Je evidentné, že niektorí ste si neprečítali článok poriadne, alebo ste to proste odflákli. V opačnom prípade by ste si určite všimli, že sú tam používané určité slovné spojenia, ako napr. „nie ani tak“ a pod., ktoré znamenajú asi toľko, že to, na čo poukazujú, nie je 100% dôvod toho, čoho sme v súčasnosti svedkami.
V článku nikde nie je napísané, že technologický pokrok je sám zodpovedný za všetko to „ekonomické zlo“, ako skôr vysvetľuje, že má na ňom veľký podiel. To je, myslím si, podstatný rozdiel. Z toho vajca sa možno vyliahli čitatelia, ktorí nie sú schopní venovať čítaniu článku dostatok pozornosti a potom z neho vyčítajú väčšinou len to, čo chcú oni, čo však vôbec nie je podstatou článku.
Bankári majú svoj podiel viny na kríze, technológie zase svoj. Nepridával som sem grafy a podobné veci, pretože to by článok mal možno aj desať strán.
Každý systém zničil sám seba a čas… No, tu by sa dalo opäť veľmi polemizovať, pretože pojem „systém“ je veľmi špecifický. Zber plodín a lov divej zvery nahradilo poľnohospodárstvo. Bartrov obchod nahradila peňažná výmena. Ľudskú prácu nahrádza robotická. Takže prakticky pri každej zmene išlo o to, že ten predchádzajúci systém spoločnosti už bol ďalej neudržateľný a muselo prísť niečo nové. Výmenný obchod bol neefektívny a tak sa vynašli peniaze… Čiže prvotná rola peňazí bola zefektívniť obchodnú výmenu.
Začiatkom 90-tych rokoch bola automatizácia prakticky v plienkach. Dnes je pravý opak. Väčšina prepúšťaných zamestnancov sú práve tí „od spodu“. Prví si to odnášajú „pásoví“ robotníci. Za nimi idú, alebo pôjdu tí, ktorí sú nahraditeľnosťou práce hneď nad nimi, teda väčšinou nízko kvalifikovaní pracovníci. Skúste si urobiť minivýskum a zistite, koľko ľudí sa dnes zamestnáva ako obchodní zástupcovia, díleri, predajcovia, realitní a iní makléri, atď… Potom toto číslo porovnajte s číslom s pred 20 rokov. Výsledok by mal hovoriť sám za seba. Toľko k nezamestnanosti.
Bankári, vládcovia a miliardári neregulujú to, koľko pracovníkov firmy prepustia a koľko automatických liniek namiesto nich zakúpia. Kuriozitou ostávajú aj štatistiky, ktoré hovoria jasnou rečou – napriek ekonomickej kríze sa počet robotickej práce každoročne zvyšuje, čo má samozrejme za následok zvyšovanie počtu nezamestnaných. Čoraz viac firiem, minimálne tie, vyrábajúce vo veľkom, investuje do robotických liniek a nie zamestnancov. Mnohé firmy dokonca už dopredu avizujú, koľko robotníkov prepustia v budúcich rokoch a nahradia ich strojmi. To všetko sú spojené nádoby a Bill Gates ani Saudsko Arabský šejk s tým nemajú nič spoločné.
O zkorumpovanosti politikov a „moci“ peňazí som sa nezmieňoval, pretože to nebolo témou článku. V prípade, že sa o to zaujímate, jestvuje hromada článkov aj filmov na internete, kde si môžete prečítať alebo si pozrieť finančné dôvody ekonomickej krízy.
Inak povedané, aj keby sme hneď mali mlionárske, bankárske, Robino-Hoodowské dane a keby všetci mohli mať len určitú výšku majetku, technologickej kríze by sme sa nevyhli.
Nehovorím riešenia? Spomenul som jedno – zdrojovo orientovaná ekonomika.
K tomu moje malá poznámka:
Jedna věc je celková výkonnost ekonomiky, zda její energetické zdroje a její efektivita stačí vyrobit dostatečné množství zboží a služeb pro celou společnost. Jiná věc je metoda či způsob přerozdělování tohoto společenského bohatství.
V současné době jsme svědky složité situace, která se projevuje určitými projevy. Jakými?
To záleží především na očích pozorovatele, tedy zejména na jeho sociální úrovni, co přesně pozoruje. Jiné problémy má mladý člověk, který nemá práci a kde bydlet a třeba mu umřeli rodiče (velké), jiné matka samoživotelka, pokud nemá vlastní bydlení, jiné lékař, kterého propustí z nemocnice a má splácet leasing, hypotéku a brzy i studium. A zcela jiné problémy má šéf správní rady, když obdržel velký úplatek a teď má mafii splnit její přání.
Korupce a další plýtvání způsobilo zadlužení států, vlastně všech. Důležitá otázka je, komu dlužíme. Zdá se, že vlastně v konečné sumě sami sobě, protože např. Řecku půjčovaly německé a francouzské banky a je možné, že to byly peníze např. důchodových fondů, které „jen“ chtěly svým klientům zhodnotit uložené peníze o slíbený VÝNOS.
POKUD by Janem Sebíňem uvedené daně snížily zadlužení států, zvýšila by se životní úroveň občanů a mohli by třeba lépe splácet své osobní dluhy.
Takže záleží hodně na focusu, kterým společnost pozorujeme.
Podle mého názoru se autor textu v tomto mýlí: „Inak povedané, aj keby sme hneď mali milionárske, bankárske, Robino-Hoodowské dane a keby všetci mohli mať len určitú výšku majetku, technologickej kríze by sme sa nevyhli.“
Zmíněná technologická krize je v jiném úhlu pohledu pouze dalším projevem krize etické, tedy faktu, že člověk je člověku vlkem. Pokud by se toto změnilo, technika by pouze a jen sloužila.
http://jakynarodtakovavlada.angelfire.com
Ještě bych doplnil, že kromě důležitého podílu lidí pracujících a nepracujících tu jsou ještě dva další významné podíly:
Počet lidí vytvářejících skutečné hodnoty, které zvyšují skutečnou kvalitu života a nikoliv jen čísla HDP, vzhledem k počtu lidí, kteří vytvářejí zbytečnosti či přímo věci škodlivé. Např. vyčištění znečištěné krajiny za 30 mld. korun může být příklad, kdy se jen opravuje to, co se pokazilo. Dalším příkladem může být vojenství, jehož podpora sice formálně také naplňuje vyšší růst DPH, ale jeho produkty ničí vytvořené hodnoty.
A konečně druhým významným podílem je úroveň spotřeby superbohatých lidí vzhledem ke spotřebě střední a nižší třídy. Pokud u části populace existuje vysoce luxusní spotřeba, a tedy zbytečná, promění se zcela zákonitě celý „zbytek“ populace (např. i 50-70 %) v servisní třídu, která tento luxus musí zajistit.
Souhlasim, ze je zde cela rada ukonu, ktere lidstvo dela zbytecne, jen jako odcineni chyb drivejsich. Ale na druhou stranu to asi bez toho uplne nelze, mnoho skod vzniklo v dobach, kdy jim nebyla prikladana takova vaha (doslo k novym poznatkum ohledne skodlivosti, nebo se snizila potreba technologii, ktere tyto skody pachaji). To proste ve vetsine pripadu predikovat nelze a je to soucasti vyvoje.
Tvoje kritika luxusni spotreby je uz uplne ideologicka. Luxusni spotreba je temer vse, co spotrebovavas ty z pohledu cloveka pred 50ti lety. Stejne tak z pohledu cloveka, ktery zije ve vetsine mene stastnych casti teto planety. Postup technologie, slevneni nakladu na vyrobu „dnes luxusnich“ veci zvysuje zivotni uroven vsech obyvatel a kdyby takove vyrobky nemely ze zacatku trh v oblasti luxusniho zbozi, nikdo by je nevyvijel.
TEdy tvuj socialisticky manifest musim striktne odmitnout.
K clanku obecne – stejne jako autor pise, ze od nepameti zde byly uvery s uroky, tak stejne odnepameti zde byly technologie, ktere zmensovali potrebu lidske sily. Primo zmena technologie muze vest k propusteni nejakych pracovniku, ale v strednedobem a dlouhodobem horizontu nezamestnanost rozhodne negativne neovlivnuje, to bychom museli byt svedky jejiho kontinualniho zvysovani po celou historii lidstva. Navic neni ani prvda autorovo tvrzeni, ze technicky nejvyspelejsi zeme se potykaji s nejvyssi nezamestnanosti – to lze odmitnout s poukazem na zdroje statistickych dat.
My jsme nyni svedky kombinaci dvou krizi. Podobne jako platime za chybne rozhodnuti, ktere znicilo krajinu a je treba nyni „vyhodit penize“ na napraveni techto skod, stejne je tomu i v ekonomice. Investori udelali chybu v odhadech ceny a potencialu aktiv, do kterych investovali a nyni za to plati. To je krize financni.
Tato krize vyvolala u investoru vetsi opatrnost a mensi ochotu riskovat. Proto rostou rozdily mezi jednotlivymi derivaty. Z toho vyplynul proble druhe krize, krize statnich dluhu a ztraty ochoty investoru pujcovat rizikovym partnerum.
Byl tu take navrh na omezeni burzovnich spekulaci – do znacne miry je to nesmysl. Bez burzovnich spekulaci by cena komodit celorocne kolisala, burzovni spekulace funguji jako stabilizator a bez nich by byly naklady na finalni vyrobu vetsi. Co lze omezit a mozna by to bylo i zahodno je drzba vlastnickych podilu (zejmena akcii) a obchod s financnimi derivaty jako jsou dluhopisy, hypoteky a podobne. Nejsem ale uplne presvedceny, ze by to bylo dobre a zejmena nevidim zadny prinos, ktery by to mohlo prinest.
Zajimavy navrh je rozbiti monopolu a velkych nadnarodnich korporaci. Ciste ekonomicky bych tomuto navrhu fandil. Ale nedokazu si predstavit jak toho dosahnout. V zasade je tu velmi malo akteru, kteri maji moc srovnatelnou s temito korporacemi, tedy v zasade bychom predtim museli dospet k integraci na nejakem typu „svetovlady“ – to nejsou pekne vyhlidky, ale je mozne, ze to bude treba, jinak se teto vlady ujmou prave ony korporace.