POSLEDNÍ ČLÁNKY



Pozn. na úvod. Wikipedie o orální historii (z lat. oralis, ústní) píše: kvalitativní výzkumná metoda užívaná ve společenských vědách,především historii, sociologii, politologii, etnografii, antropologii, archivnictví, gender studies, literární vědě, filmové vědě či psychologii (někteří její představitelé však o ní hovoří jako o oboru či dokonce hnutí). Nejstručněji by se dala popsat jako obraz (lidské) minulosti popsaný slovy. Hlavním cílem této metody není získávání faktů, ale samotný subjekt rozhovoru a jeho individuální sdělení, osobní prožitky, rozhodování ve složitých i každodenních situacích či osobní motivace. Mimo sféru akademickou se metoda orální historie uplatňuje i v žurnalistické a laické (či komunitní) praxi, jež představuje její další významný proud.


Vopred sa ospravedlňujem, téma je veľmi zložitá. Zložitá nie na pochopenie, zložitá na napísanie. Veľa pojmov a odsekov sa prelína, doplňuje, pôsobí to asi chaoticky. Nie som rečník ani spisovateľ, určite sa to dá hladšie napísať. Preto prosím o pochopenie, čítajte pomalšie a trochu si to predstavte v hlave. Alebo nakreslite na papier. Je to návrh veľmi pohyblivého riadenia spoločnosti s vnútorným pohybom, vnútornými poistkami, vnútorným vývojom a vnútornou samokontrolou. Nemôžem všetky pojmy a súvislosti vysvetľovať okamžite, lebo jednotlivé odseky by stratili vnútornú informačnú integritu (celistvosť). Preto je to dosť rozhádzané. Ale po prečítaní to je ľahko pochopiteľné, lebo nenavrhujem veľa nových vecí, len správne nazývam skutočnosti, chcem zlegalizovať to čo v praxi funguje už teraz a to čo nefunguje zmeniť. A dodať plnú zodpovednosť.

 

PARLAMENT A KANDIDÁTI

Ak bude existovať naďalej systém politikov, tak nevyberať stranu, ale konkrétneho človeka s programom. Ktorý sa zároveň hlási na ministra s konkrétnym programom. Ak zmení alebo odstúpi od programu – automaticky je odvolaný. Ak prekročí právomoci, čiže urobí kroky, ktoré nemal v programe – nová privatizácia, nový obranný válov pre nemecké a francúzske banky – automatické obvinenie z vlastizrady a okamžitá basa. Nemať zaručené 4 roky a imunitu – možnosť okamžitého odvolania politika. Trestná zodpovednosť za podpísané zmluvy na všetkých úrovniach. Aj keď ja som proti profesionálnym politikom.

Zmeniť celý spôsob aj právomoci referenda – Ústava sa mení len referendom.

Môj návrh znie – nemať politikov ani ministrov ale skupinu expertov s trestnou zodpovednosťou za urobené kroky – tým nemyslím trestnú zodpovednosť za to, že dodržali zákon, ale trestnú zodpovednosť za zneužitie postavenia, informácie, zlodejinu. Čiže eliminovať možnosť zneužitia.

Ak nebudú existovať politické strany, nebudú ministri politicky dosadení ľudia, ale odborníci a ešte lepšie  skupiny odborníkov s automatickou trestnou zodpovednosťou.

Urobiť kategórie volených, nie že sa hockto dostane do parlamentu, každý kandidát musí mať určitú úroveň znalostí a skúseností – čiže ak je niekto finačník – do parlamentu sa hlási na určitú kvótu v parlamente určenú pre ministerstvo financií. Ak má filozofickú fakultu (alebo skúsenosti) tak školstvo, kultúru. Technické zameranie ministerstvo priemyslu. Ekonóm – financie. Veľa právnikov aj ekonómov môže byť nešpecializovaných, kvôli konečným úpravám zákonov. Horšie nebude, teraz je tam kopa blbov všade. A každý v parlamente bude aj členom konkrétnej expertnej skupiny riadiacej a zodpovednej za ministerstvo. Každú zmluvu – podpis 3-5 členov, trestná zodpovednosť. Vytvoria sa ministerské skupiny, pre každé ministerstvo zvlášť.

V parlamente jediné čo nevyžadujem je trestná zodpovednosť za tvorbu zákonov – ale ak sa ukážu nefunčné, hlúpe alebo mylné, tak ministerská skupina čo ich pripravovala (patriaca k tej či onej oblasti v parlamente – školstvo, obrana atď) a chybu okamžite neupravila – tá skupina skončí (alebo sa jej pridajú ľudia ak skutočne nestíha). Aspoň budú motivovaní rozmýšľať na začiatku alebo rýchlo napraviť.

V parlamente nebudú hlasovať za každý jednotlivý zákon všetky ministerské skupiny, zodpovednosť za zákon nesie konkrétna ministerská skupina. Nepotrebujeme politické boje za výhodné alebo nevýhodné niekomu zákony ani nechceme populizmus. A zároveň bude pružný parlament, lebo nebude potrebná žiadna väčšina hlasov. A zákon musí  podpísať určité množstvo „x“ nešpecializovaných právnikov a ekonómov pridelených konkrétnej kvóte ministerstva v parlamente. Ak bol zákon šitý na mieru niekomu a zneužitý – trestná zodpovednosť skupiny aj právnikov.

Ak parlament a jeho skupiny nebudú stíhať pracovať (lebo zároveň priamo riadia ministerstvá) – pri voľbách do parlamentu zvoliť 200 konkrétnych ľudí a mať lavičku náhradníkov – ďaľších 200 – 500 – 1000 ľudí, ktorých program do parlamentu neprešiel, ale majú vzdelanostno/praxové skúsenosti do parlamentu na určitú oblasť pre konkrétne ministerstvo. Zaplatiť 1000 ľudí je tisíckrát lacnejšie, ako sa dať okrádať piatimi terajšími politickými stranami. A zároveň náhradná lavička plne funguje, nesie tiež určitú zodpovednosť, a môže byť kedykoľvek dosadená úplne alebo čiastočne namiesto momentálnej parlamentnej ministerskej skupiny.

Zaviesť pravidlo – zneužitie zákona sa trestá – ak niekto našiel dieru v zákone a využil ju na obohatenie – o čo sa obohatil zaplatí pokutu 5-10x viac, ako získal. Vypísať vysokú odmenu voličom – ak volič nájde podstatnú dieru v zákone a zákon sa na základe podnetu doplní. Zároveň dať trestné body (?) ministerskej skupine, ak má veľa a často podnety od voličov.
Úradníci všetkých úrovní – trestná zodpovednosť za podpísané zmluvy. Podpisy na zmluvách viacerých úradníkov – konkrétna a okamžitá identifikácia zodpovedných. Nútená rotácia zodpovednosti, nech nepodpisujú stále tí istí úradníci. Tak ako v banke, príde ďalši človek, skontroluje dokument a podpíše ho.

 

PARLAMENT PODROBNE

Parlament bude rozdelený kvótami, každé ministerstvo dostane určitú kvótu v parlamente (vytvorí sa konkrétna ministerská skupina). Napr. – 200 ľudí v parlamente, 10 ministerstiev, každé ministerstvo má v parlamente 10 ľudí konkrétnych špecialistov majúcich skúsenosti a vzdelanie v oblasti pôsobenia ministerstva a ďaľších 10 nešpecifikovaných ekonómov a právnikov, zaoberajúcich sa zákonmi a implementáciou zákonov konkrétneho ministerstva do celkového systému zákonov, aby neboli pritirečenia. To znamená 2 kategórie v parlamente – ministerskí kandidáti a neministerskí kandidáti.

Dať možnosť špecializovaným ministerským skupinám v parlamente hodnotiť nešpecifikovaných-neministerských právnikov a ekonómov v parlamente, aby bola vnútorná obrana proti blbom, lebo volič nemá ako získať informácie o tých, čo nemajú program pre oblasť ministerstva. Dať vnútornú poistku skupine proti svojim členom, ak sú vnútorné konflikty, tak robiť osobnostné hodnotenia v informačnom systéme (vysvetlím nižšie), a vykopnutý zo skupiny človek je zaradený na lavičku. Kde si môže vybrať novú ministerskú skupinu, alebo ostane ako neministerský pri starej skupine. Ak ho vykopne aj lavička, bude preradený k inej ministerskej skupine automaticky. Domyslieť.

Čiže v parlamente budu volené skupiny specialistov pre ministerstvá a čiastočne volení samostatní právnici a ekonómi. Treba domyslieť prvé voľby nešpecifikovaných-neministerských právnikov a ekonómov, asi tiež velká skupina s náhodným vnútorným výberom.

Právnici a ekonómi budú musieť pracovat vo volebných úradoch (čo je volebný úrad vysvetlím nižšie) aj konkrétne so skupinami voličov. Ak budú pracovať vo volebných úradoch aj so skupinami ľudí a budú ich vzdelávať, môžu byť volení priamo ako napr. neministerskí kandidáti.

Ak bude mať nejaká ministerská skupina problém s priradeným jej neministerským právnikom, právnik ide  k druhej skupine. Ak právnika/ekonóma odmietnu 3 skupiny po sebe, nemá právo sa 4 roky dostať do parlamentu (vnútorná poistka). Nižšie píšem o vytvorení otvoreného informačného systému, kde sa navzájom komentujú kandidáti – bude sranda a zároveň nová vnútorná databáza informácií o kompetentnosti/nekompetentnsti kandidátov.

Treba domyslieť, ako by sa dopĺňala kvóta neministerských kandidátov, asi na začiatku veľká náhradná lavička, postupne by sa to triedilo.

Vymyslieť zodpovednostný rozdiel medzi parlamentom a náhradnou lavičkou, ale iba mierne finančný, aby sa ľudia netrhali iba kvôli prachom. Aby tam boli tí, čo ich to baví, ale aby hlúpa ctižiadostivosť nikomu nepomohla byť stále viditeľný, aj keď je to blb. Aby tí, čo sú dobrí experti a makajú ale nemajú chuť robiť s ľuďmi, sa necítili kvôli nízkemu platu náhradnej lavičky menejcennými.

Náhradná lavička by bola rovnako rozdelená podľa ministerstiev. To čo sú dnes rôzni experti, pomocníci, konzultanti, sekretári (často rodinní príslušníci) pre poslancov. Len náhradnú lavičku by si nevyberali parlamentní pracovníci (poslanci by už neexistovali) – boli by to všetko kandidáti ktorí sa nedostali do parlamentu – teda už skúsení a primerane vzdelaní špecialisti a právnici/ekonómovia.

Ak by odôvodnene rachla politika konkrétnej ministerskej skupiny, nasleduje výmena za skupinu z náhradnej lavičky s druhou programovou politikou v poradí, ktorá bola druhá vo voľbách.

Ale ak by boli zmeny politiky, museli by byť podporené voličmi-špecialistami, ináč sa v politike pokračuje. Ministerská skupina a druhá vo voľbách náhradnolavičková ministerská skupina s (čiastočne alebo úplne) rozdielnymi programmi by sa zlúčili a politické body programov by sa tiež zlúčili/zmenili/zrušili – podľa zmien a potrieb v spoločnosti. Ale to musia odsúhlasiť voliči-špecialisti s privilegovanými hlasmi (vysvetlené nižšie).

Systém by bol pružný, rýchlo reagujúci a mal by kontrolu – a tým pádom spätnú odozvu špecialistov pracujúcich v danej oblasti v reálnom živote. Bola by vysoká blboodolnosť, nemožná korupcia, rýchla reakcia na chyby a zmeny.

Ministerská skupina by vykonávala priame riadenie ministerstva. To čo existuje teraz – minister a dosadení vrcholoví ministerskí pracovnúci a vedúci jednotlivých úradov a oddelení by prestali byť samostatné funcie, Boli by to parlamentní pracovníci a pracovníci náhradnej lavičky. Preto vidím možnosť aj pre tisíc ľudí v parlamente. Pozrite sa na parlament teraz, večne prázdny pri hlasovaniach a za nič nenesúci zodpovednosť. A minister za čo nesie zodpovednosť? A vrcholoví dosadení funkcionári rozumejú potrebám ministerstva, oblasti a zákonom? Tomu predsa neuverí ani totálny blbec. Tak nech ich funkcia čiastočne zmizne, zodpovednosť sa preberie parlamentnými pracovníkmi. Nebude sa dať na nič vyhovárať.

A namiesto kradnúceho ministra bez zodpovednosti, namiesto dosadených vysokých úradníkov, ktorí aj tak sa na ministerstve málo objavujú, lebo mu často nerozumejú (a serú na to) a namiesto prázdneho parlamentu bude skupina špecialistov pracujúcich nad zákonmi v parlamente, implementujícich ich u seba na ministerstve  a priamo sa riadiacich vlastnými navrhnutými zákonmi.

Ak mi teraz dáte argument o rozdelení výkonnej a zákonodarnej moci, tak ste zjavne naivní. Strany zlodejov robia zákony, na ministerstvo si dajú toho panáka, cez ktorého sa najlepšie tuneluje rozpočet, a ktorý chudáčik za nič nemôže, on predsa zákony nerobí,on je iba minister.

Každá ministerská parlamentná skupina bude mať iný počet ľudí, inú zodpovednostnú štruktúru podla toho, koľko je na ministerstve rozhodujúcich oddelení, koľko rôznych úradov spadá pod ministerstvo. Ak je úrad doležitý, člen ministerskej skupiny musí byť zároveň šéfom toho úradu. Pracovník náhradnej lavičky bude tiež vedúcim oddelenia na ministerstve.

Som nadšený sám zo seba, ako skvele by to mohlo fungovať. Len to by naši vrcholoví zlodeji museli ísť do basy, lebo moc nám neodovzdajú dobrovolne.

 

VOLIČ – VOLEBNÉ PRÁVO A HLASOVANIE

Ministerskí kandidáti do parlamentu musia dať pred voľbami 2 verzie svojho volebného programu – podrobnú a skrátenú. Podrobná bude obsahovať „X“ (5-20) strán A4 s bodmi, vysvetlením bodov, ako sa zmení súčastný stav zákona a aj vysvetlenie prečo to chce zmeniť – podrobnejšie.

Skrátená verzia má iba body a porovnanie, ako sa zmení momentálny stav, bez vysvetlenia, teda bez chápania podstaty skutočností.

Ak ktokoľvek – volič-nešpecialista (napr. lekár a robotník sú nešpecialisti pre školstvo) pozná podrobný program určitej parlamentnej oblasti pre konkrétne ministerstvo – ako sa programom kandidáta zmení momentálný stav (zákony aj realita) a prečo, dostane právo na 2-3 privilegované hlasy pre kandidátov v danej oblasti. Čiže viac ako jeden hlas pre jedného kandidáta – napr. robotník alebo lekár bude mať 2-3 privilegované hlasy pre školstvo, ak poznajú podrobný program 10 kandidátov pre školstvo (alebo politiku 2-3 skupín, ktoré kandidujú do parlamentu s rôznou predstavou o riadení).

Nešpecialista môže dostať privilegované hlasy iba do jednej-dvoch oblastí v konkrétnej kvóte pre konkrétne ministerstvo v parlamente. Aby sme nemali vševedkov pre všetko, ale radšej menej oblastí a viac vedomostí.

Ale každý môže hlasovať do „x“ oblastí s neprivilegovanými hlasmi, ale hlasovať do určitej oblasti (kvóty v parlamente) môže iba vtedy, ak pozná aspoň skráteny program 5-10tich kandidátov. A vtedy ak pozná skrátený program má po jednom hlase pre každého kandidáta konkrétnej oblasti.

Ak chcete o niečom rozhodovať, musíte aspoň niečo vedieť. Právo hlasu si treba zaslúžiť.

Volebné právo od 15-stich rokov, po jednom hlase maximálne pre 5-tich kandidátov, iba 1 oblasť, povinnosť poznať skrátený program kandidátov.

Ak niekto nepracuje právo voliť mu ostane na začiatočnej úrovni 15-ročných detí – 5 kandidátov.

Právo hlasovať pre 30 ministerských kandidátov dostane volič až po 3-5tich odpracovaných rokoch. Ak 3 roky sústavne nepracuje, padne na úroveň voliča na úrovni 15-ročných detí.

Tiež dať právo jedného základného hlasu pre napr. 5-tich priamo vyberaných neministeských kandidátov (na základe osobných skúseností vo volebnom úrade).

Penzisti budú mať právo volieb na úrovni momentu odchodu do dôchodku.

Kto nepozná ani žiadny skrátený program v žiadnej oblasti, nemá právo hlasovania. Načo, keď sa o nič nezaujíma a nevie ani hovno, načo mu dať právo o niečom rozhodovať???

Problém bude obrana, vnútro a financie, tam by som dal vysoké nároky na privilegované hlasy. Neviem zatiaľ špecifikovať. Možno by tieto ministerstvá boli riadené veľkou skupinou, kde by bol aj jeden človek z každého ministerstva. Hmmm…

Nedá sa hlasovať za všetkých 200 kandidátov.

Nikto nebude môcť hlasovať za viac ako 30 kandidátov.

Ak chcete hlasovať v jednej konkrátnej oblasti, musíte poznať skrátený program v tej oblasti, máte právo jedného hlasu pre 30 kandidátov v konkrétnej oblasti – ale nemusíte rozdať všetkých 30 hlasov. Ak hlasovať do dvoch oblastí, poznať skrátený program dvoch oblastí, celkovo môžete dať hlas 30-tim kandidátom v dvoch oblastiach.

Bonusy pri hlasovanú podla odbornosti (vysvetlenie slova špecialista s privilegovanými hlasmi) – učitelia za človeka do parlamentnej kvóty pre školstvo majú do 10  hlasov, ale začína každý učiteľ ako pracujúci špecialista v konkrétnej oblasti – má iba jeden základný hlas. Ekonóm má na ministerstvo financií do 10 hlasov, ekonóm pre všetko ostatné do 5 hlasov. Právnik bude mať do 5 hlasov pre všetky oblasti. Lekár do 10 hlasov pre zdravotníctvo.

Ale toto zvýšené právo na „X“ privilegovaných hlasov dať iba vtedy, ak dotyčný pracujúci v danej oblasti (čiže špecialista) dokáže, že pozná podrobný program aspoň 10-tich kandidátov (alebo podrobnú politiku 2-3 skupín, ktoré kandidujú do parlamentu s rôznou predstavou o riadení) na konkrétnu kvótu parlamentu v danej oblasti. Lekár ak bude chcieť 10 hlasov, tiež ako aj všetci špecialisti v zdravotníctve, bude musieť poznať podrobnú verziu programu 10-tich kandidátov (alebo politiku 2-3 skupín, ktoré kandidujú do parlamentu s rôznou predstavou o riadení) na kvótu v parlamente pre oblasť zdravotníctva, atď.

Čiže učiteľ má 1 základný hlas pre kvótu v školstve (na úrovni nešpecialistu, ak pozná iba skrátený program), ak pozná rozšírené programy má 10 privilegovaných hlasov pre všetkých kandidátov do kvóty pre školstvo, ktorým ich môže ale nemusí dať.

Ak je kvóta v parlamente napr. 7 ľudí pre školstvo, učiteľ (ak má privilegované hlasy) može dať siedmim kandidátom po 10 bodov, ďalším (napr.) 5 po jednom bode (do parlamentu sa dostane 7, no na lavičke náhradníkov môže byť ďalších 20). Keďže som navrhol že je maximálne množstvo povolených kandidátov 30, tak mu ostalo (30 minus 7 minus 5 v školstve) 18 kandidátov, ktorým môže a nemusí dať hlas. Ale môže ak pozná podrobný program inej oblasti (nie školstvo ale napr. životné prostredie) dať 2-3 hlasy ako nešpecialista s privilegovanými hlasmi pre odbornú skupinu životného prostredia v parlamente. Ak je v tej skupine menej kvótou povolených kandidátov ako 18, ostali mu ďalšie – ale iba po jednom základnom hlase komukoľvek, ale znovu musí poznať skrátený program.

Nie je to zložité, to len takto na papieri sa zdá. Všetci majú možnosť ovplyvniť konkrétne všetky v oblasti, ktoré chápu. Eliminuje to okrádanie neschopným dosadených politických kandidátov, ovplyvňuje to politiku aj vnútornú aj vonkajšiu. Ak si myslíte, že plebs nedokáže vládnuť, systém urobí z plebsu fundovaného kontrolóra, ktorí vidí dovnútra konkrétnej oblasti.

Babky-Mečiarky a primitívi stratia silu, a z časti z nich sa stanú chápajúci kontrolóri.

Ak ľudia nevyužijú možnosť doplňujúcich hlasov, aj tak oproti momentálnemu zlodejsko-arogantnému stavu sa nič nezhorší, len zlepší. Nebude o ministrovi rozhodovať strana, ktorá si aj tak postaví toho panáka, s pomocou ktorého najľahšie okráda. Bude vnútorná samokontrola systému.

A ak to ľudia využijú, vznikne samoregulujúci sa a samokontrolujúci sa systém s absolútnou a okamžitou spätnou kontrolu. A v krčme pri pive sa každý môže chvastať, čo pochopil a koho volil. A bude to oprávnené. Všetci budete na seba hrdí, nedáte sa okrádať a budete sami rozhodovať – ale bude to aj vaša zodpovednosť, vy budete na základe svojich znalostí dávať konkrétne hlasy.

Ak odstúpi kandidát (skupina), ktorý mal veľa hlasov, v politike sa pokračuje. Ak ľudia budú vidieť problémy, okamžitým hlasovaním špecialistov (ale iba špecialistov s privilegovanými hlasmi) môžu dať hlasy skupine s iným programom, aj keď bola na lavičke náhradníkov, a zmeniť politiku alebo jej jednotlivé body. Takisto v parlamente ministerská skupina môže vyvolať hlasovanie špecialistov o zmene programu.

Kandidáti musia utvoriť skupiny s podobnými programmi, treba ich jasne nazvať a určiť, a voliči si vyberajú v určitej skupine kandidátov s podobnými programmi. Aby sa nestalo, že si budú protirečiť programy v skupine vybraných. Aby sa nestalo, že jeden blb fantazmagóriami oblbne voličov. Ale aj tak sa bude robiť politika tej skupiny, aj keď nie najpočetnejšej, ktorá dostala najviac hlasov.

Ak sa budú hlasy špecialistov a privilegovaných (tých, čo majú po 10 hlasov) silne odlišovať od hlasov nešpecialistov, hlasy nešpecialistov sa nebudú rátať. Ak sa stane, že 70% špecialistov a špecialistov s privilegovanými hlasmi podporí jeden konkrétny program a nešpecialisti dajú niečo úplne iné, hlasy nešpecialistov (aj keď napr. majú privilegované hlasy a je ich viac) sú anulované – musí sa urobiť bezpečnostná poistka proti demagógom s fantazmagóriami.

Podrobnosti rozdelenia hlasov a nekomfliktnosti programu treba dorobiť.

Zložité na 25 hodín strávených pri tvorbe tohto článku (aj keď ho čítam znovu a znovu).

Týždeň štátny sviatok na možnosť študovať programy pred voľbami.

Ak bude niekto iba volič laik (vysvetlené nižšie)– jeho zamestnávateľ má právo dať mu odpracovať 3 dni bez zaplatenia platu.

Ak je niekto nevolič, tiež má predsa štátny sviatok, ale zamestnávateľ má právo dať mu bezodplatne odrobiť celých 5 dní.

Aby nevoliči, čo na to serú nemali štátny sviatok, a voliči sviatok odrobia pri študovaní volebných programov.

Programy musia byť uverejnené 12 mesiacov vopred. Hneď po uverejnení začnú skúšky voličov vo volebných úradoch. Domyslieť, veľký nápor na volebné úrady. Ak volič robí skúšky hneď, dostane právo hlasu pre 35 kandidátov, ak mesiac pred voľbami, tak len pre 25 kandidátov. Bude to bonus pre uvedomelých. Ak úrad nestíha všetkých skúšať vopred, bonus +5 hlasov si volič udrží, ak sa nedostal na slúšku kvôli preplnenosti volebného úradu.

Prvé voľby by bol asi chaos, lebo na vytvorenie rôznych úrovní voličov aj kandidátov je potrebný čas.

Treba vytvoriť volebné úrady, kde si každý kedykoľvek a zadarmo može zlepšiť kategóriu z nevoliča na laika alebo nešpecialistu, kde špecialista (aj nešpecialista) dokáže znalosti a dostane právo na privilegované hlasy. Kde voličov budú vzdelávať aj skúšať neministerskí parlamentní pracovníci aj z náhradnej lavičky. Cez Internet dávať zrozumiteľné videomateriály s vysvetleniami od každého konkrétneho ministerstva, ktoré by boli informačný základ pre skúšky. Len kvalitné a jednoduché materiály. Chceš hlasovať a viac kontrolovať? Vzdelávaj sa v danej oblasti, cháp jej vnútornú štruktúru a jej problémy a reálie.

Treba vytvoriť informačný systém, kde by sa hodnotili programy ministerských skupín navzájom, aby voliči videli prepojenia a protiklady jednotlivých oblastí, a ľahšie pochopili, čo je demagógia a nevolili demagógov. Kde by sa kandidáti hodnotili navzájom – to čo je v televízii pred voľbami teraz, len namiesto populizmu dať konkrétne informácie pre voličov. Informácie zvnútra systému, ktoré by priamo vplývali na riadenie nového systému – spätná väzba.

Volebné úrady budú asi náročné na množstvo úradníkov, ale teraz máme predsa na ministerstvách kopu nepotrebných ľudí. Začnú robiť niečo užitočné. Ľudia z konkrétneho ministerstva budú robiť vzdelávanie pre voličov v konkrétnej oblasti a skúšky z danej oblasti. Postupne vo volebnom úrade konkrétneho ministerstva budú pracovať aj špecialisti s privilegovanými hlasmi, a tak sa môžu pripravovať na kandidáta do parlamentu. Toto bude znamenať, že sa vytvorí samočinne sa obnovujúci volebný úrad, na ktorom postupne bude pracovať veľa miestnych špecialistov s privilegovanými hlasmi a budú sa tam vychovávať ďalší špecialisti.

Volebný úrad každého ministerstva môže byť na mestskom úrade každého okresu, to nebude 10 tých istých ľudí, to bude rotácia ľudí aj rôznych ministerstiev.

Vymyslieť priebežný systém skúšok z programov. Aby pred voľbami každý volič mal jasnú kvalifikáciu v tej-ktorej oblasti. Urobiť jasné kategórie, ktorý volič je podľa svojej pracovnej činnosti špecialista v akej konkrétnej oblasti – lekár má právo na 10 privilegovaných hlasov, ak pozná …. Ale robotník za pásom má právo na 10 privilegovaných hlasov v akej oblasti?? Priemysel? Robotník za pásom asi nebude mať právo na 10 privilegovaných hlasov špecialistu v žiadnej oblasti. Može síce dokázať, že bude nešpecialista s privilegovanými 2-3mi hlasmi, ale nikde nebude mať právo na 10 hlasov, lebo je robotník, a nie špecialista  nie lekár, nie učiteľ ani ekonóm.

Rozdelenie voličov:
–    nešpecialista s privilegovanými hlasmi (v hociktorej oblasti poznajúci podrobný program – a preto má 2 až 3 hlasy) verzus nešpecialista s jedným základným hlasom (poznajúci iba skrátený program),
–    špecialista s privilegovanými hlasmi (lekár poznajúci podrobný program v zdravotníctve) verzus špecialista s jedným základným hlasom (lekár poznajúci iba skrátený program v zdravotníctve).
–    pracujúci volič-laik, ktorý musí poznať skrátený program tej-ktorej oblasti a preto hlasujúci iba v tej oblasti. Oblastí v ktorých môže hlasovat môže byť veľa, len musí poznať skrátený program všetkých oblastí, kde hlasuje. Spolu má 30 krát po jednom hlase.
–    15-sť roční a nepracujúci, ktorí majú právo iba na 5 hlasov iba v jednej oblasti, ak poznajú skrátený program kandidátov do tej oblasti v parlamente (napr. študáci a ministerstvo školstva)
–    kto neurobí skúšky programu, nemá hlasovacie právo – bude to nevolič.

Platnosť skúšiek 4–5 rokov, potom opäť skúšky, lebo volič sa musí predsa vzdelávať spolu so zmenou spoločnosti.

Vidím problém ako vytvoriť spätnú väzbu od manuálne pracujúcich voličov-laikov. Ak budú nespokojní s politikou celkovou, tak dávať malusy pre tých, čo kandidujú na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Malusy také, že budú mať dokonca právo blokovať túto ministerskú skupinu. Buď sa im poriadne vysvetlí, prečo štát nemá viac prostriedkov na podporu rodiny a sociálne slabších – natoľko vysvetlí, aby to chápali a neblokovali ministerskú skupinu, alebo nech skončí ministerská skupina. Nech sa vnútornou pracovnou politikou a  minimálnym platom zaoberá iba ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. To asi bude mať najviac pracovníkov v Parlamente. Lebo laikov bude veľa. A aj nešpecialisti potrebujú na raňajky chlieb s maslom. Aj oni (a asi hlavne oni) vytvárajú materiálne statky pre spoločnosť. Učitelia a lekári vytvárajú nemateriálne statky. Všetko je spojené, nedá sa jedna skupina utláčať, aby sa iná mala lepšie. To už máme, a nefunguje to.

Ale to už zabieham do daňovej politiky ministerstva financií, ktoré bude musieť extrémne spolupracovať s ministerstvom práce-sociálnych vecí a rodiny, to je zavčasu, sme iba pri voľbách. To by tieto články museli vyvolať obrovskú odozvu, aby som pokračoval v písmenkovaní v ďalších oblastiach, ako sa môže spoločnosť riadiť. A až také velké ego nemám, aby som sám veril tomu, že články sú natolko zaujímavé.

Aj keby skúšky na volebných úradoch boli pred prvými voľbami iba povrchné, bol by to neporovnateľne pozitívny stav oproti tomu, že dnes máte na výber iba či vás okradne smer, sdkú alebo iná strana zlodejov. A dnes nikto z voličov aj tak nepozná, čo bude robiť taká či onaká strana zlodejov. A ak aj pozná, aj tak je mu to prd platné.

Problémy máme na všetkých úrovniach spoločnosti, aj riadiť ju treba na všetkých úrovnich. A systém parlamentných volieb a výberu kandidátov so zodpovednosťou sa prenesie aj na nižšie úrovne – krajské, mestské, miestne. Zároveň prácou v miestnom volebnom úrade špecialisti budú mať okamžitý prehľad miestnych problémov, budú postupne získavať prax v riadení, budú pracovať s ľuďmi, ktorí ich budú osobne poznať. Treba im len nedať možnosť zneužiť systém a navaliť na ich plecia zodpovednosť osobno-trestnú. Čiže miestny volebný úrad bude štart a zároveň podmienka pre prácu v miestnych orgánoch a aj pre kandidatúru do parlamentu. Treba domyslieť postupnosť krokov. Ak chcete niečo riadiť, musíte to najprv poznať. Žiadni miestni politici, žiadna miestna korupcia ani rodinkárstvo. Žiadna politická demagógia a populizmus miestnych politikov. Namieso volebnej rétoriky miestneho politika si dotyčný môže zamakať v miestnom volebnom úrade s voličmi, aspoň bude mať konkrétnu predstavu a konkrétny miestny program. A môže utvoriť miestnu skupinu špecialistov do miestneho úradu. A musí mať zjavnú trestno-právnu zodpovednosť.

Politika teraz je chorá a zvrátená a aj tak padne. Keď nás okradnú úplne a zmenia na totálnych otrokov – tak to krachne v krvavej revolúcii hladujúcich más.

Nebudú nás riadiť politici žiadnej úrovne. Riadiť sa budeme sami, systém riadenia sa v podstate nemení, menia sa ľudia, ich zodpovednosť, a možnosti výberu a postupu bez možnosti zneužitia.

Pozrite sa čo urobili na Islande. Vybrali rovnako ako ja navrhujem tu – priame občianske parlamentné zastúpenie – do skupiny zástupcov sa nedostali politici ale občania (aj keď nešpecialisti – a ja navrhujem iba špecialistov). Šéfovia bánk sú trestne stíhaní. Politici, ktorí chceli odsúhlasiť totálne zadĺženie občanov už stratili moc. Len v Novom Čase sa o tom nedozviete. Ani televízor Vám o tom nepovie. Že obyčajní ľudia nepotrebují politikov a dokázali sa dať dokopy a riadiť sa sami. Na Islande to už funguje.

Ak bude veľa kandidátov s rovnakým programom, volič dáva hlasy (podľa toho koľko má hlasov) veľkej skupine, a nej sa vyberie losovaním zodpovedajúce množstvo kandidátov a náhradníkov, nech má každý šancu. Domyslieť.

Nový človek z kandidáta do parlamentu alebo na lavičku sa može dostať len náhodným výberom z veľkej skupiny. To by zabezpečilo, že ak nikoho konkrétne nepoznáte (vo veľkej skupine s rovnakou politikou kandidátov do parlamentu) a má vzdelanie, prax a chuť, aby mal šancu. A tých čo poznáte a už s nimi súhlasíte, tak im môžete predsa dať vaše privilegované hlasy priamo jednotlivcom. Čiže parlamentná skupina kandidátov by mala aj konkrétne hlasy aj by sa zvyšok do parlamentu vybral náhodne. Nerozhodovali by stranícky šéfovia ako teraz.. Ale aj tak by som dal podmienku, že ak napr. ministerstvo školastva má 7 miest v parlamente a napr. 25 miest na náhradnej lavičke, tak 7 miest v parlamente by kompletne obsadila skupina, ktorej politický program riadenia vyhral voľby, a z 25 miest na náhradnej lavičke by dostala iba polovicu. A druhú polovicu na lavičke by dostala skupina, ktorá bola druhá vo voľbách so svojim iným programom riadenia ministerstva. Ak bude kolaps, treba mať náhradu.

Treba domyslieť, ako by fungoval čiastočne náhodný výber z skupiny všetkých kandidátov do parlamentu, spojený s určitými priamymi hlasmi, aby sa na náhradnú lavičku mohli dostať vždy čerství ľudia – napr. 30-40% náhradnej lavičkyv v dalších voľbách musia byť vždy noví ľudia nezávisle od toho, že bude množstvo kandidátov, čo dostali priame hlasy. Ak bude niekto z lavičky vykopnutý lebo je to blb, automaticky nový náhodný výber zo skupiny kandidátov, čo sa nedostali ani na náhradnú lavičku. Vytvoriť priame hodnotenie v otvorenom informačnom systéme, prečo niekto bol vyhodený. Za formulácie v informačnom systéme, že vyhodený je neodborník, alebo blb, alebo konfliktný – nemať trestnú zodpovednosť. Vnútorná kontrola a vnútorná poistka systému. Podstatná informačná databáza pre voličov

A nech sa systém volieb opakuje každé 4 roky, tak ako teraz. A ministerskí aj neministerskí kandidáti po úspešných 4-och rokoch idú na lavičku náhradníkov. Ak bola politika úspešná 4 roky, nech spolu s ďalšími kandidátmi z lavičky aj s kandidátmi, čo sa nedostali ani na lavičku znovu vytvoria velkú skupinu. V politike túto skupinu určite podporia voliči. Ministerskí majú zabezpečené miesto na ďalšie 4 roky na lavičke, aby pomohli priamo novej ministerskej skupine a noví nemuseli získavať skúsenosti z nuly.

Alebo ak bola úspešná politika riadenia napr. v školstve, a školstvo má ministerskú kvótu 7 ľudí, tak 4 parlamentní pracovníci zo školstva idú na lavičku a traja kandidujú na ďalšie volebné obdobie Ak bola politika úspešná, voliči určite vyberú politiku a priamo tých troch, čo majú právo na druhé volebné obdobie priamo do parlamentu. A ďalšie 4 miesta sa vyberú z lavičky, ktorá ešte nesedela v parlamente.

Ostatní na lavičku sa doplnia z velkej skupiny kandidátov s touto politikou náhodným výberom, podľa volieb. A aby bola kontinuita, tí čo boli doteraz na lavičke v skupine, ktorá mala politiku, ktorá pokračuje druhé obdobie, dostanú bonus – dvojnásobok hlasov voličov. A tí z lavičky, čo mali druhú politiku v poradí, ale nebol dôvod ich politiku uskutočniť, dostanú malus – skrátenie priamych hlasov na polovicu. Aby už skúsení z lavičky mohli pokračovať v úspešnej politike. Domyslieť, hmm..

Aby vznikala velká skupina ľuďí chápajúcich systém ministerstva, úradov, tvorby zákonov a mala priamu spätnú väzbu.

A dať možnosť byť v parlamente aj na lavičke maximum dve a pol volebného obdobia – 10 rokov. A potom prestávka 4 roky. Nech nemáme večných parlamentských pracovníkov a skostnatené myslenie. Treba domyslieť, aby nevznikol samopodporujúci sa systém jednej velkej skupiny, ktorá sa obmieňa iba vnútri medzi sebou. Preto pri nových voľbách na lavičke ostane iba 60-70% ľudí z tých, ktorí tam už boli. A v parlamente ostane napr. 40-50% ľudí, ktorí tam už boli.  Určité percento musí byť nových, čo posledné 4 roky neboli ani v parlamente ani na náhradnej lavičke.

A nebojte sa toho, že ako bude plebs ovládať cez priamy program ministerstvo. Ono to ministerstvo je teraz v podstate samostatne fungujúci organizmus, ak aj nebude mať ministra rok, bude v pohode naďalej fungovať. Samozrejme budú určité prirodzené alebo zákonné obmedzenia, lebo tam nebude minister a najvyšší dosadení úradníci, ktorí aj tak len okrádajú rozpočet. Pozrite sa na terajších ministrov. A na terajších dosadených vysokých ministerských funkcionárov. Pokladáte ich za odborníkov? Takí slepí určite nie ste. A naviac ministri aj tak iba poslúchajú hlavného zlodeja – svojho straníckeho šéfa. Systém má obrovskú časovú zotrvačnosť, a zmena zlodejského ministra na skupinu odborníkov, aj keby bolo ministerstvo bez ministra dva roky, nič neohrozí. Ohrozuje ho poskok dosadený minister ako najvyšší zlodej.

Žiadna revolúcia volebného systému, len evolúcia výberu kandidátov spojená s úplnou trestnou automatickou zodpovednosťou. A spätná kontrola a skutočná zodpovedenosť pred voličmi.

Ak sa do tvorby podobného systému pustí 100 ľudí so sedliackym rozumom, tak dotvoriť alebo zmeniť moje návrhy je práca na týždeň. Maximálne. Tú skorumpovanú žumpu nazývanú politika dokážeme ze týždeň totálne rozumne zmeniť. Ale ako som písal v predošlom článku, musia primitívi prestať byť primitívmi a musia začať rozmýšľať a musia zobrať na seba zodpovednosť. Islaňďania to dokázali.

Ináč mňa zastrelia alebo odsúdia ako prvého, a tých 100 ľudí chvíľku po mne. Alebo nás postihnú choroby, autohavárie, nešťastné prípady.

Ak nás bude 100, zabijú nás.
Ak nás bude 1000, odsúdia nás.
Ak nás bude 10 000, zavolajú na nás policajné hordy.
Ak nás bude 100 000, začne poplach, začnú sa báť.
Ak nás bude 1 000 000, Mečiar, Fico, Dzurinda, Mikloš – všetci známi slovenskí zlodeji behom 24-och hodín utečú spolu s rodinami preč zo Slovenska.

Ani smrad po nich neostane. A Elektra ostane pre naše deti. Milión prebudených primitívov a politická zberba je preč.
Chceš ostať nezodpovedným primitívom?

Vieš koľko morálneho uspokojenia bude nasledovať za útekom politickej chamrade?

Nie som právnik ani ekonóm, používam sedliacky rozum. Neviem, či je to realizovateľné, ale vytvoriť jednu stranu s jedným predsedom, ktorý bude mať program, že do parlamentu nepríjme žiadnych straníckych kolegov, ale spustí program volieb špecialistov. Musel by mať podporu viac ako 2/3 všetkých hlasov v Parlamente, aby zmenil Ústavu. Jasne definovaný program, jasne definovaných zástupcov, ktorí ho zamenia v prípade jeho (podľa mňa 90%) smrti. Vždy iba jeden človek. Aby bolo jasné, že ak to nesplnil a mal 2/3 podporu aj sám bol 2/3 hlasov v parlamente, bude ho nenávidieť 5 miliónov Slovákov. Aby sa bál 5-tich miliónov Slovákov. Aby sa jeho rodina bála 5-tich miliónov Slovákov. Aby v jeho programe bolo, že ak ho nesplní, súhlasí automaticky s trestným obvinením z vlastizrady a so svojou smrťou. Nedať možnosť vycúvať.

Ten človek musí vnútorne byť tvrdý ako kameň, rátať so svojou smrťou, lebo sociopatické bankárske rodiny ho na 90% dokážu zabiť. Musí chápať, že má šancu na prežitie 10%. A musí aj tak robiť to čo bude v programe – zničiť starý politický systém a zničiť všetkých politikov. Zamestnanie politik musí zmiznúť v nenávratne.

Ak sa takýto systém špecialistov-nepolitikov uchytí a zapracuje do Ústavy, nedať v budúcnosti parlamentným pracovníkom právo meniť Ústavu. To dať možnosť už iba referendom, kde za zmenu Ústavy bude musieť súhlasiť absolútna 2/3 väčšina všetkých existujúcich (nie iba hlasujúcich – skutočne existujúcich) občanov-voličov. Podobne ako Švajčiari, len viac obmedziť právomoc parlamentných pracovníkov. Budú z nich špecialisti-vykonávatelia vôle voličov.

Ak zmena neprebehne takto koordinovane a pre spoločnosť kľudne, ostáva revolúcia. Zamatová – asi je už neskoro na riadenú zamatovú, aj tak sme ju neriadili my, lebo riadili nás. Teraz to už všetci vidíme, boli sme riadené stádo, a riadili nás tí, ktorí nás teraz v podstate otvorene ovládajú a ktorí všetko čo v socializme zabezpečovalo hodnotu nám ukradli a sprivatizovali. Bankárske rodiny a ich svetové tajné služby.

Chceš krvavú revolúciu, kde chudák zblbnutý policajt bude strielať do chudáka svojho suseda na demonštrácii? Ja nie.
Alebo chceš ticho a kľudne skapať na prasaciu chrípku, od hladu, od prepracovania, na GMO potravinové choroby. Ja nie.

Alebo dúfaš, že sa toho nedožiješ, a na svoje deti sa v pohode vyserieš? Mýliš sa, určite sa dožiješ všetkých problémov, možno ich ešte prežiješ, ale tvoje deti to už bohužiaľ dlhodobo neprežijú. A vnúčikov sa nedožiješ, medzinárodní bankári im nedajú šancu.

A nemať zodpovednosť za seba a za spoločnosť v ktorej žiješ – tak si určite primitív. Ktorý nechápe, že doplatí na vlastnú pasivitu a tuposť. Primitív.

Chceš ostať primitívom?

Mená za článkom zatiaľ nie sú podstatné, v tejto situácii nechcem byť martýrom budúcnosti. Začnite chodiť na „prechádzky“, ako som písal v článku „SI PRIMITÍV?“ A jeden malý papierový odznak so slovami „Na vidly s Vami“
A som zvedavý, či toto uverejnia. Zodpovednosť za článok samozrejme nemá server, na ktorom je článok uverejnený. Server so mnou nemá nič spoločné.

Ja netvrdím, že chcem a viem spoločnosť riadiť. Ja chcem principiálne nedať ani géniom ani šialencom moc ju riadiť. To sa musíme naučiť my sami a všetci spolu. Ak sa nenaučíme sami seba riadiť, tak nie sme inteligentné bytosti. Ak sa neriadime sami, tak sme iba agresívne stádo zvierat. Možno prežijeme, možno vyhynieme. Agresívny druh cicavcov. Z ktorých ostanú len skamenené kostry.

Ja vidím obrovské množstvo zádrhelov a mám mnoho nápadov, ako to môže byť zmenené, aby boli zádrhely odstránené principiálne. A to sa v tomto spoločenskom usporiadaní a v tomto politickom systéme nedá. Politický systém riadenia aj spoločnosť majú systémové chyby a šialených adminov. Jednoducho Windows je vadný, chce to nový operačný systém. Starý vymazať. Nová verzia Windowsu má len iný dizajn a ešte viac chýb. Vymazať, nič iné nepomôže. Adminov obesiť.

A na Zemi je 7 miliárd potenciálnych programátorov nového úplne odlišného operačného systému.
Alebo na Zemi je 7 miliárd agresívnych cicavcov, ktorí nedospeli do štádia inteligentnej bytosti.

 

 

Poznámka: Redakce Evropského rozhledu se nemusí nutně ztotožňovat s názory autora. Text zveřejňujeme zejména jako impuls k rozproudění celospolečenské diskuse o kvalitě aktuálního „demokratického“ systému. Některé podnětné myšlenky bohužel degraduje velmi vulgární slovník. Prosíme autory, aby přemýšleli o tom, zda je nutné nechat se unášet takto hrubými emocemi a zda to není kontraproduktivní.













Volba lidskosti